Redaktor:Pe3kZA/Pieskovisko
Toto je článok o vrchu nad obcou Leštiny. O rovnomennom vrchu nad Hutami pozri Holica (vrch v Chočských vrchoch; 1339,8 m n. m.).| Bešianska pahorkatina | |
| geomorfologická časť Podunajskej pahorkatiny | |
 Severná časť územia
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Nitriansky |
| Okresy | Levice, Zlaté Moravce, Nitra, Nové Zámky |
| Časť | Podunajskej pahorkatiny |
| Hranice | Hronská tabuľa, Strekovské terasy, Hurbanovské terasy, Žitavská niva, Veľký Inovec, Slovenská brána, Kozmálovské vŕšky |
| Mestá | Zlaté Moravce, Vráble, Kolta, Kozárovce, Beša, Podhájska Veľké Lovce |
| Rieky | Širočina, Bešiansky potok, Liska, Ketský potok, Telinský potok |
| Súradnice | 48°08′42″S 18°23′20″V / 48,145°S 18,389°V |
| Najvyšší bod | severný okraj územia |
| - výška | cca 300 m n. m. |
| Najnižší bod | východný okraj územia |
| - výška | cca 130 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Nitrianskeho kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Bešianska pahorkatina[3] je geomorfologická časť Hronskej pahorkatiny, podcelku Podunajskej pahorkatiny.[4] Zaberá pás zvlneného územia od Zlatých Moraviec až po Svodín.[5]
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v centre východnej polovice Podunajskej pahorkatiny a zaberá severnú a strednú časť podcelku Hronská pahorkatina, južne od Zlatých Moraviec a východne od Vrábieľ. Rozkladá sa v širokom páse východne od rieky Žitava, ktorá odvodňuje severnú a západnú časť, voda z východných a južných polôh smeruje do Hrona. Medzi významné vodné toky patrí Širočina, Bešiansky potok, Liska a Telinský potok, smerujúce do Žitavy a Ketský potok a Paríž, ústiace do Hrona.[5] Na severe susedí Pohronský Inovec s podcelkom Veľký Inovec a Štiavnické vrchy s časťou Slovenská brána a podcelkom Kozmálovské vŕšky, východne nadväzuje Hronská tabuľa, južne Strekovské terasy a juhozápadne Hurbanovské terasy, všetko časti Hronskej pahorkatiny a západný okraj vymedzuje Žitavská niva.[4]
Bešianska pahorkatina sa rozkladá na území Nitrianskeho kraja a zasahuje do okresov Levice, Zlaté Moravce, Nitra a Nové Zámky. Z významných sídiel tu ležia Zlaté Moravce, Vráble, Kolta, Kozárovce, Beša, Podhájska a Veľké Lovce.[5]
Doprava[upraviť | upraviť zdroj]
Severnou časťou prechádza významná rýchlostná cesta R1 a súbežná cesta I/65 z Nitry do Zvolena, strenou časťou vedie cesta I/51 z Vrábieľ do Levíc, cesta II/580 z Kalnej nad Hronom do Šurian a cesta I/75 z Nových Zámkov do Demandíc, západný okraj lemuje II/511. Na tieto komunikácie sa pripájajú všetky obslužné cesty z tunajších obcí.[1] Stredom prechádza významná železničná trať Nové Zámky – Zvolen a severným okrajom aj trať Nitra – Zlaté Moravce – Kozárovce.
Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]
V tejto časti Podunajskej pahorkatiny leží chránený areál Arborétum Mlyňany a národná prírodná rezervácia Patianska cerina.[5]
Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Rozľahlá stredná časť Podunajskej pahorkatiny ponúka možnosti na nenáročnú turistiku a cykloturistiku, no i zaujímavé miesta na rekreáciu a relax. Atraktívne je okolie Podhájskej s akvaparkom, Arborétum Mlyňany a viaceré historické pamiatky. Hoci ide o málo zvlnenú krajinu, je tu viacero značených turistických trás.[5] V okolí obce Beša a Pozba sú vybudované náučné chodníky.
Značené chodníky[upraviť | upraviť zdroj]
- po
červenej značke:
- zo Zlatých Moraviec cez Obycké lúky na Veľký Inovec (901 m n. m.)
- z Kmeťova cez Podhájsku do Kolty
- po
modrej značke z Bardoňova cez Podhájsku do obce Hul - po
zelenej značke:
- z Olichova na Obycké lúky
- z Radavy cez Veľké Lovce a Čechy do Branova
- po
žltej značke:
- z Tekovských Nemiec na Veľký Inovec (901 m n. m.)
- z Veľkých Loviec do Podhájskej[5]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť. Chyba citácie Neplatná značka
<ref>; názov „AA“ je použitý viackrát s rôznym obsahom - ↑ In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
- ↑ Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-06-05]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-06-05]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2024-06-05]. Dostupné online.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
| Fatrová | |
| vrch | |
 Fatrová v strede
| |
| Štát | Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okres | Liptovský Mikuláš |
| Obec | Liptovský Trnovec |
| Časť | Sivý vrch |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Západné Tatry |
| Povodie | Váh |
| Nadmorská výška | 1 445,9 m n. m. |
| Súradnice | 49°10′52″S 19°36′47″V / 49,1811°S 19,613°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | neprístupný |
 Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Fatrová (1 445,9 m n. m.[1]; poľ. Fatrowa) je vrch v Západných Tatrách na Slovensku.[1] Leží nad Suchou dolinou, nad obcou Bobrovček, približne 11 km severne od Liptovského Mikuláša.[2]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa na juhozápadnom okraji Tatier, v geomorfologickom podcelku Západné Tatry a ich časti Sivý vrch.[3] Vrch leží na katastrálnom území obce Liptovský Trnovec v okrese Liptovský Mikuláš a v Žilinskom kraji.[4] Najbližšími sídlami sú južne situované Jalovec, Bobrovček a Liptovské Beharovce, juhozápadne ležiace Liptovské Matiašovce a Kvačany, severozápadne Huty a juhovýchodne Žiar.[1] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku a je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Suchá dolina.[2]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Fatrová sa nachádza v južnej časti rázsochy, vedúcej južným smerom zo Sivého vrchu (1 805 m n. m.) v hlavnom hrebeni Západných Tatier a je súčasťou vetvy, vybiehajúcej na západ z vrchu Babky (1 566 m n. m.). Táto sa tu ďalej rozdeľuje na dve vetvy, západnú na Kamenné (1 018 m n. m.) a juhozápadnú, vedúcu na Opálenicu (1 274 m n. m.). Severným smerom sa svahy zvažujú do doliny Huňová, ktorou vodu odvádzajú prítoky Huňovej do Suchého potoka a Kvačianky, rovnakým smerom prúdi aj voda zo západných a južných častí.[1]
Západným smerom leží Sokol (1 316 m n. m.), Babky (1 566 m n. m.), Mních (1 460 m n. m.), Žľaby (1 417 m n. m.) a Malá Kopa (1 637 m n. m.), severným sa nachádza Veľká Kopa (1 648 m n. m.), Ostrá (1 764 m n. m.), Suchý vrch (1 477 m n. m.), Biela skala (1 316 m n. m.) a Huňová (1 095 m n. m.), západným Holica (1 340 m n. m.), Kamenné (1 018 m n. m.) a Ostrý vrch (1 128 m n. m.) a južným Opálenica (1 274 m n. m.) a Roveň (1 268 m n. m.).[1] Vrcholom vedie značený turistický chodník.[2] Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[2]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Lesný porast na čiastočne skalnatom vrchole[5] umožňuje len obmedzený rozhľad. Z vhodných častí sú viditeľné okolité vrcholy Západných Tatier a okolité doliny, výnimočne aj Oravské Beskydy, Oravská Magura, Skorušinské a Chočské vrchy, Malá a Veľká Fatra a časť Nízkych Tatier.[6]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Na Fatrovú nevedie značená turistická trasa, preto vrchol ležiaci v národnej prírodnej rezervácie Suchá dolina je turisticky neprístupný. Najľahší prístup vedie hrebeňom z vrchu Babky (1 566 m n. m.).[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e TM 112 Západné Tatry – Roháče (10. vydanie, 2024) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-25]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-05-27]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-05-26]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-26]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-26]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-05-26]. Dostupné online.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
- Západné Tatry
- Sivý vrch (geomorfologická časť)
- Tatranský národný park
- Sivý vrch (národná prírodná rezervácia)
- Zoznam vrcholov v Západných Tatrách
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]