Babky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Babky
vrch
Babky
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okres Liptovský Mikuláš
Obec Pavlova Ves
Časť Sivý vrch
Pohorie Tatry
Podcelok Západné Tatry
Povodie Váh
Nadmorská výška 1 566,4 m n. m.
Súradnice 49°10′48″S 19°37′33″V / 49,1801°S 19,6258°V / 49.1801; 19.6258
Geologické zloženie vápenec, dolomit,
pieskovec, zlepenec
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po modrej a zelenej značke z Jalovca
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Babky
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Babky[1] (1 566,4 m n. m.[2]; poľ. Babki) sú vrch v Západných Tatrách na Slovensku.[2] Leží nad Jaloveckou dolinou, nad obcou Jalovec, približne 10 km severne od Liptovského Mikuláša.[3]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádzajú sa na západnom okraji Tatier, v geomorfologickom podcelku Západné Tatry a ich časti Sivý vrch.[4] Hrebeň leží v Žilinskom kraji, v okrese Liptovský Mikuláš a vrch patrí do katastrálneho územia obce Pavlova Ves.[1][5] Najbližšími sídlami sú južne situovaný Bobrovček a Jalovec, juhovýchodne leží Žiar, severne Zuberec, severozápadne Huty a juhozápadne Liptovské Matiašovce a Liptovské Beharovce.[2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku a severozápadné svahy zasahujú do národnej prírodnej rezervácie Suchá dolina.[3]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Babky sa nachádzajú v južnej rázsoche Sivého vrchu (1 805 m n. m.). Na severe susedia s vrcholom Malá Kopa (1 637 m n. m.), ktorý je oddelený sedlom Babková priehyba (1 491 m).

Z Babiek ďalej vybiehajú tri rázsochy:

  • na juhovýchod vybieha rázsocha Štiavne, smerujúca cez široké sedlo k nevýraznému vrcholu Sokol (1 316 m), za ktorým skalnou stenou klesá do Jaloveckej doliny
  • na juh vybieha rázsocha Grúň, ktorý nižšie mení názov na Boroviny
  • na západ vedie rázsocha, ktorá sa po cca 400 metroch delí na dve ramená oddelené dolinou Hôľne:
    • juhozápadné, ktoré klesá cez časti nazývané Stráž, Roveň a Hrachovisko do sedla Ústie (920 m), za ktorým sa dvíha posledný vrchol Žiarik (944 m)
    • západné s vrcholom Fatrová (1 446 m), kde sa rozdeľuje na dve vetvy: juhozápadnú vetvu Opálenica a severozápadnú vetvu Omálenika, ktorú Kamenný žľab opäť rozdeľuje na Dobšový grúň končiaci vrcholom Vyšná kopa a Kamenný grúň s vrcholom Nižné Haldy.

Masív Babiek sa rozkladá medzi dolnou časťou Suchej doliny na západe a Jaloveckej doliny na východe. Z juhu pod ne zabieha neveľká Šanková dolina, zvaná tiež Dolina Starej vody, ktorá je ohraničená chrbtami Stráž a Grúň. Na východ od chrbta Grúňa se nachádza Dolina pod Štiavnom, ktorej predĺžením je žľab Uhlisko. Severozápadné svahy odvodňuje potok Huňová do Suchého potoka a Kvačianky v povodí Váhu, voda z južnej časti odteká potokom Stará voda do Petrušky a Liptovskej Mary a z východných smeruje do Jalovčanky.[2][3]

Babky sú budované prevažne uhličitanovými horninami, menej tiež zlepencami a pieskovcami. Do určitej miery sa tu vyvinuli krasové javy, zvlášť v chrbte Opálenice, kde sa nachádzajú jaskyne Dúpnica, Medvedia jaskyňa a Biela jaskyňa. Severozápadným smerom od vrcholu Babiek sa nachádzalo neveľké Babkové pliesko. V roku 1945 prestalo existovať, keď výbuch granátu poškodil dno.

Východne sa nachádza Skala (1 132 m n. m.), Mních (1 460 m n. m.), Trnác (1 680 m n. m.), Ráztoka (1 948 m n. m.), Jalovecká kopa (1 938 m n. m.) a Baníkov (2 178 m n. m.), severne Jalovecká hora (1 697 m n. m.), Lysec (1 830 m n. m.), Malá Kopa (1 637 m n. m.), Sivý vrch (1 805 m), Veľká Kopa (1 648 m n. m.), Ostrá (1 764 m n. m.), Žľaby (1 417 m n. m.), Suchý vrch (1 477 m n. m.), Biela skala (1 316 m n. m.) a Huňová (1 095 m n. m.), západne Holica (1 340 m n. m.), Kamenné (1 018 m n. m.), Fatrová (1 446 m n. m.), Opálenica (1 274 m n. m.) a Roveň (1 268 m n. m.) a južne Lipovec (841 m n. m.) a Sokol (1 316 m n. m.).[2] Vrcholom vedie značený turistický chodník.[3]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Vrcholová časť je porastená nesúvislým porastom[6], ktorý umožňuje obmedzený rozhľad. Z vhodných častí sú viditeľné okolité vrcholy Západných Tatier, blízke doliny a Liptovská kotlina, no tiež Oravské Beskydy, Oravská Magura, Skorušinské a Chočské vrchy, Malá a Veľká Fatra a Nízke Tatry.[7]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
  2. ↑ a b c d e TM 112 Západné Tatry – Roháče (10. vydanie, 2024) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-25]. Dostupné online.
  3. ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-05-25]. Dostupné online.
  4. ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-05-25]. Dostupné online.
  5. ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-25]. Dostupné online.
  6. ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-25]. Dostupné online.
  7. ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-05-25]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Babky

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Babky&oldid=7856943“