Baníkov
| Baníkov | |
| vrch | |
 Baníkov od severu
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okresy | Liptovský Mikuláš, Tvrdošín |
| Obce | Žiar, Jalovec, Zuberec |
| Časť | Roháče |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Západné Tatry |
| Povodia | Váh, Orava |
| Nadmorská výška | 2 178,0 m n. m. |
| Relatívna výška | 261 m |
| Súradnice | 49°11′52″S 19°42′35″V / 49,1979°S 19,7098°V |
| Geologické zloženie | granitoidy |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  modrej zo Žiaru a cez Jalovecké sedlo
|
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Baníkov | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Baníkov[1] (2 178,0 m n. m.[2][3]; poľ. Banówka) je najvyšší vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier. Leží v závere Žiarskej doliny a doliny Parichvost, nad obcou Žiar, približne 14 km severovýchodne od Liptovského Mikuláša.[4]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v západnej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Západné Tatry a v ich časti Roháče.[5] Leží v Žilinskom kraji, na pomedzí Oravy a Liptova. Zasahuje do okresov Liptovský Mikuláš a Tvrdošín a na katastrálne územie obcí Žiar, Jalovec a Zuberec.[1][6] Najbližšími sídlami sú južne situovaná Konská a Žiar, juhozápadne leží Jalovec, severozápadne Zuberec a severovýchodne Oravice.[2] Masív leží v Tatranskom národnom parku.[4]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Baníkov je mohutný uzlový vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier, medzi Baníkovským sedlom oddelenou Pachoľou (2 167 m n. m.) na severozápade a Lúčnym sedlom oddelenou Hrubou kopou (2 166 m n. m.) na severovýchode. Južným smerom vybieha mohutná rázsocha Kozie chrbty na Príslop (2 142 m n. m.) a Ráztoku (1 948 m n. m.). Severná časť sa zvažuje do Spálenej doliny, ktorá je vetvou Roháčskej doliny a ktorou voda odteká do Studeného potoka a rieky Orava. Juhozápadným smerom leží dolina Parichvost, ktorá je severovýchodnou vetvou Jaloveckej doliny a ktorými vodu odvádza Jalovčanka, prameniaca na úbočí Baníkova. Juhovýchodne sa nachádza kotol Veľké Závraty, ktorým voda z tejto časti prúdi do Žiarskej doliny, ktorú odvodňuje potok Smrečianka do Váhu.[4] Masív budujú granitoidné horniny, ostré formy vznikli podťatím niváciou a tiež činnosťou horských ľadovcov.[7] Zo severnej strany zostupujú strmé svahy asi 350 m smerom do Spálenej doliny. V spodnej časti svahov sú veľké sutinové polia. Južným smerom stojí v Žiarskej doline Žiarska chata, odkiaľ vedie na vrchol značený turistický chodník.[4]
Západne sa nachádza Baníkovským sedlom oddelená Pachoľa (2 167 m n. m.), Lysec (1 830 m n. m.), Jalovecká hora (1 697 m n. m.), Ostrá (1 764 m n. m.), Veľká kopa (1 648 m n. m.), Malá kopa (1 637 m n. m.), Mních (1 460 m n. m.) a Trnác (1 680 m n. m.), južne Jalovecká kopa (1 938 m n. m.), Ráztoka (1 948 m n. m.), Široká (1 890 m n. m.), Solisko (1 530 m n. m.), sedlom oddelený Príslop (2 142 m n. m.), Holý vrch (1 723 m n. m.), Malý Baranec (2 044 m n. m.) a Baranec (2 185 m n. m.), východne leží Smrek (2 072 m n. m.), Plačlivé (2 125 m n. m.), Nohavica (2 052 m n. m.), Tri kopy (2 136 m n. m.), sedlom oddelená Hrubá kopa (2 166 m n. m.), Ostrý Roháč (2 088 m n. m.), Volovec (2 063 m n. m.) a Rákoň (1 879 m n. m.) a severne Lúčna (1 653 m n. m.), Roh (1 573 m n. m.), Predná Zábrať (1 577 m n. m.), Osobitá (1 687 m n. m.), Predná Spálená (1 789 m n. m.), Spálená (2 083 m n. m.) a Salatín (2 048 m n. m.).[2]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Skalnatý vrchol[8] umožňuje kruhový rozhľad. Vďaka polohe a značnej výške poskytuje výhľad na mnohé vrcholy Západných a Vysokých Tatier, blízke doliny a Liptovskú kotlinu. Pri vhodných podmienkach sú viditeľné aj Skorušinské vrchy, Oravské Beskydy, Oravská Magura, Malá Fatra, Chočské vrchy, Veľká Fatra, Nízke Tatry a pohoria v priľahlej časti južného Poľska.[9]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
- po
červeno značenej turistickej hrebeňovke:
- od západu zo Sivého vrchu cez Brestovú (1 903 m n. m.) a Baníkovské sedlo
- od východu z Volovca cez Plačlivé a Smutné sedlo
- po
zelenej značke:
- od juhu z rázc. pri Žiarskej chate cez Príslop
- od severovýchodu zo Spálenej doliny cez Baníkovské sedlo
- po
žltej značke z obce Jalovec cez rázc. Pod Lyscom, odtiaľ po 
modrej cez dolinu Parichvost a Baníkovské sedlo[4]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
- ↑ a b c TM 112 Západné Tatry – Roháče (10. vydanie, 2024) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-13]. Dostupné online.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 38.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-05-13]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-05-13]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-13]. Dostupné online.
- ↑ Veľký, J. a kolektív, 1977, Encyklopédia Slovenska I. zväzok A – D. Veda, Bratislava, s. 512
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-13]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-05-13]. Dostupné online.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Baníkov
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Poloha na turistickej mape
- Letná turistická mapa VKÚ Harmanec 1:25 000, Západné Tatry, Podbanské, Zverovka