Lúčna (vrch v Západných Tatrách)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Lúčna
Grześ
vrch
Lúčna prvá vpravo
Štáty Slovensko Slovensko,  Poľsko Poľsko
Regióny Žilinský, Malopoľský
Okresy Tvrdošín, Powiat tatrzański
Obce Zuberec, Vitanová, Witów
Časť Osobitá
Pohorie Tatry
Podcelok Západné Tatry
Povodia Orava, Dunajec
Nadmorská výška 1 652,6 m n. m.
Súradnice 49°14′12″S 19°45′59″V / 49,2366°S 19,7665°V / 49.2366; 19.7665
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po žltej značke zo Zverovky cez Zadnú Látanú
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Lúčna (vrch v Západných Tatrách)
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Lúčna[1] (1 652,6 m n. m.[2]; poľ. Grześ) je vrch v Západných Tatrách na slovensko-poľskej hranici. Leží nad Látanou dolinou, nad Zubercom, približne 20 km juhovýchodne od Tvrdošína.[3]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v západnej časti Tatier, v podcelku Západné Tatry a ich časti Osobitá.[4] Leží na slovensko-poľskej hranici, na pomedzí Žilinského kraja a Malopoľského vojvodstva. Západná a severná časť hrebeňa zasahuje do katastra obcí Zuberec a Vitanová v okrese Tvrdošín[1], juhovýchodná patrí obci Witów v Powiate tatrzańskom.[5] Najbližšími sídlami sú severne situované Oravice a západne ležiaca Habovka, Zuberec a Huty, severovýchodne sa nachádza Kościelisko a Witów.[2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku v slovenskej i poľskej časti a západné svahy zasahujú do národnej prírodnej rezervácie Kotlový žľab.[3]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Lúčna leží v hrebeni Dlhý úplaz, vybiehajúcom severným smerom z Volovca (2 063 m n. m.) v hlavnom hrebeni Západných Tatier. Je uzlovým vrchom, kde sa hrebeň rozdeľuje na dve ramená; severozápadné vedie cez Roh (1 573 m n. m.) a Kasne (1 541 m n. m.) na Osobitú (1 687 m n. m.), severovýchodné pokračuje na Bobrovec (1 663 m n. m.) a Veľkú Furkasku (1 490 m n. m.).[2] Juhozápadné svahy klesajú do Látanej doliny, ktorou voda odteká potokom Látaná do Roháčskej doliny a Studeného potoka v povodí rieky Orava. Severne leží Bobrovecká dolina, ktorú odvodňuje Bobrovecký potok do Oravice a juhovýchodne sa nachádza Dolina Chochołowska Wyżnia, ktorou voda z tejto časti odteká do Čierneho Dunajca.[3] Názov vrchu vychádza z jeho hôľnatej, lúčnej podoby.

Severným smerom sa nachádza Bobroveckým sedlom oddelený Bobrovec (1 663 m n. m.), Veľká Furkaska (1 490 m n. m.), Hrubý vrch (1 329 m n. m.), Mihulčie (1 233 m n. m.), Kasne (1 541 m n. m.) a Osobitá (1 687 m n. m.), západným leží Roh (1 573 m n. m.), Štít (1 310 m n. m.), Predný Salatín (1 624 m n. m.), Brestová (1 903 m n. m.), Predná Zábrať (1 577 m n. m.) a Salatín (2 048 m n. m.), južným Spálená (2 083 m n. m.), Baníkov (2 178 m n. m.), Hrubá kopa (2 166 m n. m.), Tri kopy (2 136 m n. m.), Plačlivé (2 125 m n. m.), Ostrý Roháč (2 088 m n. m.), Volovec (2 063 m n. m.), sedlom oddelený Rákoň (1 876 m n. m.), Deravá (1 955 m n. m.), Hrubý vrch (2 137 m n. m.), Končistá (1 994 m n. m.), Czerwony Wierch (1 766 m n. m.) a Czubik (1 846 m n. m.) a východným Trzydniowiański Wierch (1 758 m n. m.), Kominiarski Wierch (1 829 m n. m.) a Wierchy Opalony (1 485 m n. m.).[2] Vrcholom vedie značený turistický chodník.[3]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Hôľnatý vrchol s nesúvislým porastom kosodreviny[6] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú okolité vrcholy Západných Tatier a blízke doliny, no tiež Oravská Magura, Oravské Beskydy a podhorie v priľahlej oblasti južného Poľska.[7]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
  2. a b c d TM 112 Západné Tatry – Roháče (10. vydanie, 2024) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-27]. Dostupné online.
  3. a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-05-27]. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-05-27]. Dostupné online.
  5. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-27]. Dostupné online.
  6. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-27]. Dostupné online.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-05-27]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]