Plán pomenovania vo frazeológii

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Plán pomenovania vo frazeológii sa prvotne prejavuje pri frazémach s nominatívnou funkciou. Význam takýchto jednotiek sa však pomenovaním nevyčerpáva, ale obsahuje – najmä vďaka svojej obraznosti, expresívnosti a konotatívnym zložkám – aj prvky výpovedné, ktoré sa tu uplatňujú druhotne. Vďaka takejto súhre prvotnej nominatívnej funkcie so sekundárnou výpovednou funkciou nie je nijaký bežný typ frazémy iba obyčajným pomenovaním (istou výnimkou sú tu okrajové typy, ktoré hraničia s lexikálnymi jednotkami a ktoré F. Čermák priliehavo nazval kvazifrazémami), a preto mohol F. Miko vysloviť tézu platnú o väčšine frazém, že "pomenúvajú vyjadrujúc".

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • F. Miko, 1978; J. Filipec – F. Čermák, 1985.
Článok pôvodne čerpal z diela ĎURČO, Peter (ed.). Frazeologická terminológia (1995) uverejneného na webe Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied.