Muzealita

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Muzealita je predmet poznávania muzeológie. Je to špecifický poznávací a hodnotiaci vzťah človeka k realite. Pojem zaviedol Zbyněk Zbyslav Stránský. Muzealita znamená, že človek vybrané predmety ako svedkov určitých situácií považuje za také dôležité, že ich chce neohraničene zachovať a sprostredkovať spoločnosti.

Tento osobitý vzťah človeka k svetu sa viaže na predmety materiálnej povahy, ktoré nazývame muzeálie (zbierkové predmety). Ich znaky môžeme rozpoznať len gnozeologicky a axiologicky v rámci určitej schémy spoločenských vzťahov. Až v tejto vzťahovej schéme sa môžu považovať za muzeálie. Sú to teda objektivizácie muzeality, ktoré muzeológia rozlišuje, opisuje, skúma a vysvetľuje ako vedecké fakty.

Muzeológia je vedecká disciplína na filozofickom základe. Predmetom poznávania muzeológie nie je múzeum alebo jeho zbierky, ale muzealita. Ani predmetom pedagogiky nie je škola, ale vzdelávací proces. Muzealita je zvláštny poznávací a hodnotiaci vzťah človeka k realite. Úlohou muzeológie je skúmať zákonitosti, ktoré určujú muzeálny vzťah človeka k realite a umožňujú rozpoznanie nositeľov muzeality. To umožňuje vybrať, zachovať, preskúmať a sprostredkovať materiálne doklady prírody a človeka, ktoré pre spoločnosť plnia pamiatkovú funkciu. Pomocou muzeológie môžu muzeálne inštitúcie svoj vývoj formovať tak, aby v maximálne miere zodpovedali aj budúcim požiadavkám spoločnosti.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • WAIDACHER, Friedrich. Príručka všeobecnej muzeológie. Bratislava: SNM, 1999 ISBN 80-8060-015-5
  • DOLÁK, Jan. Muzeologie pro nemuzeology : Vysokoškolská skripta. Bratislava: Muzeológia a kultúrne dedičstvo, o.z., 2019. ISBN 978-80-89881-15-4