Monastier Ostrog
| Monastier Ostrog | |
| srb. Манастир Острог – Manastir Ostrog | |
| srbský pravoslávny monastier | |
 Horný chrám Horného monastiera
| |
| Pôvod názvu: zo slovanského ostrog – opevnené miesto[1] alebo zo slova ostrý[2] | |
| Štát |  Čierna Hora
|
|---|---|
| Opština | Danilovgrad |
| Blízke sídlo | Dabojevići |
| - výška | 800 – 900 m n. m. |
| - súradnice | 42°40′30″S 19°01′49″V / 42,674928°S 19,030414°V |
| Zakladateľ | Vasilij Ostrožský (Vasilije Ostroški) |
| Štýl | postbyzantské umenie (fresky) |
| Materiál | kameň, skala |
| Založenie | 17. storočie |
| Vlastník | Srbská pravoslávna cirkev |
| Cirkev | pravoslávna cirkev (Srbská pravoslávna cirkev) |
  Poloha monastiera na mape Čiernej Hory.
| |
| Wikimedia Commons: Ostrog Monastery | |
| Webová stránka: [url | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Monastier Ostrog alebo Kláštor Ostrog (srb. Манастир Острог – Manastir Ostrog) je pravoslávny monastier Srbskej pravoslávnej cirkvi v Čiernej Hore nachádzajúci sa medzi mestami Danilovgrad a Nikšić. Je najvýznamnejším pútnickým miestom v Čiernej Hore a je navštevovaný kresťanmi i moslimami.[3][4]
Oficiálne bol založený v 17. storočí metropolitom Vasilijom Ostrožským (srb. Василије Острошки – Vasilije Ostroški), no je pravdepodobné, že mnísi na mieste sídlili už skôr. Dnešnú podobu získal po rekonštrukcii v 20. storočí. Kláštorný komplex sa skladá z dvoch častí – vyššie položeného Horného kláštora a väčšieho, nižšie položeného Dolného kláštora. Horný monastier je sčasti vytesaný do hory vypínajúcej sa nad bjelopavlićským údolím rieky Zety. Obsahuje dva chrámy (prvý chrám je zasvätený Vstupu presvätej Bohorodičky do chrámu, druhý Svätému Krížu). Okrem relikvií miestneho patróna svätého Vasilija Ostrožského sa v monastieri nachádza niekoľko fresiek od srbského umelca Zografa Radula. Dolný monastier leží na svahoch pohoria asi tri kilometre od Horného kláštora. Je väčší a zoskupený okolo Chrámu Najsvätejšej Trojice. Nachádza sa v ňom aj moderný konak poskytujúci ubytovanie pre turistov a nový kostol zasvätený mučeníkovi Stankovi. K obidvom kláštorom sa dá dostať peši aj autom.[3][1][4]
História[upraviť | upraviť zdroj]
Oblasť Ostrogu bola osídlená už v antike, v stredoveku meno Ostrog nieslo neďaleké dnes už neexistujúce opevnené mesto (pevnosť), ktoré zaniklo zrejme koncom 15. storočia v období príchodu Osmanov (zrejme zrúcanina mesta Gradac).[5]
Horný kláštor založil v roku v 60. rokoch 17. storočia hercegovinský zachlumský biskup Vasilij Ostrožský, ktorý v ňom v roku 1671 zomrel. Pôvodne sa mal kláštor nachádzať nad dedinou Zagorak, no podľa legendy mal Vasilij pod vplyvom mystického zážitku rozhodnúť o jeho premiestnení k útesu, kde v jaskyniach založil Kostol predstavenia Najsvätejšej Matky Božej, kaplnku a obývacie priestory.[6] Mníšska komunita na čele s pustovníkom Izaiášom z Onogošta však v ostrožských jaskyniach zrejme pôsobila už predtým.[1][7] Kostol svätého Kríža bol dostavaný v roku 1675. Jeho zakladateľom bol Vasilijov súčasník, opát a pustovník Izaiáš z Onogošta.[8] V roku 1667 boli jaskynné časti kláštora vyzdobené freskami od srbského majstra Zografom Radulom, neskôr pridal ďalšie maľby Zograf Jovan. Vychádzajú z východnej byzantskej umeleckej tradície. Fresky sú pomerne zachované, zobrazujú témy veľkých kresťanských sviatkov, kresťanských svätcov (Ján Zlatoústy, Bazil Veľký, svätý Sáva a i.), ale i starozákonné postavy Árona, Mojžiša, Samuela či Jeremiáša.[9] Kláštor bol v 18. storočí viackrát napadnutý a vyplienený Turkami, mníchom sa však pravidelne darilo odniesť relikvie miestneho patróna do bezpečia. Od roku 1878 bol kláštor dočasne sídlom biskupa novozriadenej Zachlumsko-rašskej eparchie.[10] V roku 1881 bol kláštor s podporou čiernohorského kniežaťa Nikolu I. renovovaný.[1]
V roku 1923 vypukol v Hornom kláštore obrovský požiar, pri ktorom bol zdevastovaný takmer celý kláštor. Kostol predstavenia Najsvätejšej Matky Božej však zostal zachovaný. V rokoch 1923 – 1926 sa uskutočnila rekonštrukcia monastiera podľa projektu ruského architekta Vladimíra Sukurenka a monastier získal svoj súčasný vzhľad. Renováciu kláštora podporil aj juhpslovanský kráľ Alexander, ktorý ho v septembri 1925 navštívil. Počas 2. svetovej vojny, v apríli 1941, navštívil kláštor počas svojho úteku z krajiny aj kráľ Peter II. Karadjordjević, ktorý monastieru zveril ochranu viacerých štátnych pokladov,[11] vrátane troch vzácnych relikvií (pravú ruku Jána Krstiteľa, časť Svätého Kríža a ikonu Matky Božej Filermos). Relikvie v kláštore ostali až do roku 1952, keď boli za Titovho režimu z kláštora nedobrovoľne odnesené a umiestnené v múzeu. 21. apríla 1941 bol v Ostrogu Nemcami zatknutý patriarcha Gavrilo Dožić, ktorý prišiel do kláštora spolu s Petrom II. a ktorý sa rozhodol v krajine zostať.[1]
Dátum vzniku Dolného kláštora nie je presne známy. Podľa legendy sa na mieste jeho súčasnej polohy nachádzala obec, v ktorej svätý Vasilij postavil malý domček na spracovanie pšenice a bývanie mladých mníchov.[6] Už v tomto období stál neďaleko Kostol svätého Juraja, ktorý bol podľa cirkevnej tradície postavený už v časoch srbského kráľa Štefana Uroša II. Milutina Nemanjića. Počas tureckej éry bol niekoľkokrát zbúraný a znovu prestavaný. V roku 1770 bol výrazne poškodený[9] a definitívne sa zrútil v dôsledku zosuvu pôdy v roku 1895. Vedľa starého kláštorného cintorína dodnes existujú pozostatky jeho múrov. Nový kláštorný kostol, zasvätený Najsvätejšej Trojici, postavil v roku 1820 archimandrita Josif Pavićević z Ostrogu. V roku 2004 bol na náhornej plošine nad Dolným kláštorom vystavaný nový kostol zasvätený miestnemu mučeníkovi Stankovi, ktorého v mladom veku popravili Turci. V chráme sú uložené aj pozostatky plukovníka Baja Stanišića a 25 četnikov, ktorí v októbri 1943 v kláštore zahynuli počas boja s komunistickými partizánmi.[1]
V roku 1995 bol kláštorom pri meste Nikšić založený skit. Hlavný kostol zasvätený Jánovi Krstiteľovi bol vysvätený v roku 2000, okrem neho k pustovni prislúchajú aj dve menšie kaplnky.[8][12] V rokoch 2013 – 2014 kláštor prešiel čiastočnou rekonštrukciou.
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
Horný monastier -
Horný monastier -
Horný monastier -
Dolný monastier, Kostol Najsvätejšej Trojice -
Mozaika zobrazujúca svätého Izaiáša z Onogoštu, pustovníka a opáta -
Nástenná mozaika Najsvätejšej trojice
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e f Манастир Острог. Историја манастира [online]. [Cit. 2020-05-25]. Dostupné online.
- ↑ Историја манастир. Манастир Острог [online]. Manastir Ostrog, [cit. 2020-05-25]. Dostupné online.
- ↑ a b LONGLEY; GUIDES, Rough. The Rough Guide to Montenegro. [s.l.] : Rough Guides UK, 2009. Dostupné online. ISBN 978-1-84836-204-8. S. 129 – 130.
- ↑ a b Klášter Ostrog - Černá Hora [online]. Adrialine, [cit. 2020-05-25]. Dostupné online.
- ↑ Istorija oblasti Ostroga [online]. 2015-03-30, [cit. 2020-05-25]. Dostupné online.
- ↑ a b Ostrog Monastery. Construction [online]. Visit Montenegro, [cit. 2020-05-25]. Dostupné online.
- ↑ Острог - монастырь в Черногории и главный храм страны [online]. Olimpus, [cit. 2020-05-25]. Dostupné online.
- ↑ a b TASIĆ, Jelena. Vitezda Svetog Vasilija [online]. Dnevni list Danas, [cit. 2020-05-25]. Dostupné online.
- ↑ a b Ostrog Monastery. Cultural Heritage [online]. Visit Montenegro, [cit. 2020-05-25]. Dostupné online.
- ↑ VLČEK, Vácslav; ŠUBERT, František Adolf. Osvěta. Praha : J. Otto, 1894. S. 221.
- ↑ GRŽINIĆ, Marina; STOJNIĆ, Aneta; ŠUVAKOVIĆ, Miško. Regimes of Invisibility in Contemporary Art, Theory and Culture: Image, Racialization, History. Cham : Palgrave Macmillan, 2017. ISBN 978-3-319-55173-9. S. 163.
- ↑ ВУКИЋЕВИЋ, Р.. Монашки дом из Јован дола [online]. Politika Online, [cit. 2020-05-25]. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Monastier Ostrog
Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- KRESTEN, Proteus Val Re. Ostrog Monastery. [s.l.] : Volutpress, 2011. ISBN 978-613-7-98330-0. S. 140.
- NIKČEVIĆ, Radomir; NIKČEVIĆ, Vesna. The Mystery of the Wonder-Worker of Ostrog. [s.l.] : Svetigora, 2003. 293 s. ISBN 978-86-7660-005-2.