Clemens Wenzel Lothar Metternich

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Klemens von Metternich
Portrét od Thomasa Lawrencea, 1815
Portrét od Thomasa Lawrencea, 1815
Clemens Wenzel Lothar Metternich, podpis
Kancelár Rakúskeho cisárstva
V úrade
25. máj 1821 – 13. marec 1848
PanovníciFrantišek I.
Ferdinand I.
Predchodca Úrad vznikol František Antoník Kolovrat (ako ministerský predseda) Nástupca
Minister zahraničných vecí Rakúskeho cisárstva
V úrade
8. október 1809 – 13. marec 1848
PanovníciFrantišek I.
Ferdinand I.
Predchodca gróf Warthausen gróf Karl Ludwig von Ficquelmont Nástupca
Biografické údaje
Narodenie15. máj 1773
Koblenz, Trevírske kurfirstvo, Svätá ríša rímska
Úmrtie11. jún 1859 (86 rokov)
Viedeň, Rakúske cisárstvo
Národnosťnemecký Rakúšan
Rodina
Manželka
princezná Eleonóra Kaunitzská
(sob. 1795; zom. 1825)
barónka Antónia Leykamová
(sob. 1827; zom. 1829)
grófka Melánia Zichy-Ferrarisová
(sob. 1831; zom. 1854)
Odkazy
Spolupracuj na CommonsClemens Wenzel Lothar Metternich
(multimediálne súbory)

Clemens Wenzel Nepomuk Lothar Metternich-Winneburg-Beilstein (* 15. máj 1773, Koblenz, Nemecko – †11. jún 1859, Viedeň, Rakúsko), gróf (od 1813 knieža, od 1818 vojvoda z Portelly), bol rakúsky šľachtic, politik a diplomat.

Narodil sa roku 1773 v Koblenzi. Vyrastal v šľachtickom prostredí v Porýní. Jeho otec bol diplomatom trevírskeho dvora.

Po obsadení Porýnia francúzskou republikánskou armádou v roku 1794 sa s otcom presťahoval do Viedne a vstúpil do diplomatických služieb habsburskej monarchie. Oženil sa s bohatou moravskou šľachtičnou Eleonorou Kounicovou, vnučkou bývalého kancelára Václava Antonína Kounice. Metternich vykonával úrad vyslanca, a to v Drážďanoch, v Berlíne a nakoniec v Paríži. V roku 1809 sa stal rakúskym ministrom zahraničia (tento úrad vykonával do roku 1848), roku 1813 bol povýšený do dedičného kniežacieho stavu a roku 1821 sa stal rakúskym štátnym kancelárom. Bol obratným politikom – na jeho radu bolo po porážke Rakúska v roku 1809 spečatené nové spojenectvo s Francúzskom svadbou rakúskej arcivojvodkyne Márie Lujzy s cisárom Napoleonom. Podarilo sa mu udržať i náklonnosť ruského cára Alexandra I. Po Napoleonovej neúspešnej ruskej výprave Metternich najprv vyčkával a až v roku 1813 vstúpil do novej protinapoleonskej koalície, ktorá zvíťazila v októbri 1813 v bitke národov pri Lipsku a čoskoro obsadila i Paríž.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • HERRE, Franz. Metternich. Preklad Marie Goldmannová. Vyd. 1. Praha : Themis, 1996. 356 s. (Historie; zv. 3.) ISBN 80-85821-36-2.
  • KISSINGER, Henry. Obnovení světového řádu : Metternich, Castlereagh a potíže s mírem 1812 – 1822. Preklad Zdeněk Hron. V českém jazyce vyd. 1. Praha : Prostor, 2009. 416 s. (Obzor; zv. 77.) ISBN 978-80-7260-221-6.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]