Boeing CST-100 Starliner

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
CST-100 Starliner sa blíži k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) počas skúšobného letu Boeing Orbital Flight Test 2

Boeing CST-100 Starliner (Crew Space Transportation-100) je znovupoužiteľná kozmická loď vyvinutá spoločnosťou Boeing v rámci programu NASA Commercial Crew Program. Hlavnou úlohou kozmickej lode Starliner je doprava astronautov na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS), kam má podľa kontraktu vykonať 2 až 6 pilotovaných letov, prípadne súkromnej vesmírnej stanice, ktorej príkladom je navrhovaná stanica spoločnosti Bigelow Aerospace.[1]

Starliner navonok vyzerá podobne ako Orion MPCV, kozmická loď vyvíjaná pre NASA spoločnosťou Lockheed Martin.[2] Samotná kapsula má priemer maximálne 4,56 m,[3] čo je o trochu viac než mal veliteľský modul Apolla a menej ako Orion. Loď môže niesť až sedemčlennú posádku, ale kvôli obmedzenej kapacite amerického segmentu ISS bude dopravovať skôr štvorčlennú posádku a obmedzené množstvo zásob. Na obežnej dráhe bude môcť zostať pripojená ku stanici sedem mesiacov, pričom je koncipovaná ako znovupoužiteľná so životnosťou 10 letov.

V prvej fáze programu Commercial Crew, v roku 2010, dostal Boeing od NASA 18 miliónov dolárov na predbežný návrh lode.[4] V druhej fáze, v roku 2011, Boeing získal 93 miliónov na ďalší vývoj. Okrem CST-100 má NASA k dispozícii aj kozmickú loď Dragon 2 konkurenčnej spoločnosti SpaceX.

CST-100 je prispôsobená na vynášanie rôznymi nosičmi, a síce nosnými raketami Atlas V, Delta IV a Falcon 9. Pre prvý štart zvolil Boeing raketu Atlas V.[5]

Nepilotovaný skúšobný let kozmickej lode Starliner k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS), označovaný ako Boeing Orbital Flight Test, úspešne odštartoval 20. decembra 2019. Testovať sa malo priblíženie a procedúry automatického spojenia s ISS, pričom loď mala zostať pripojená ku stanici 7 dní. Starlineru sa však nepodaril plánovaný zážih motora potrebný pre usadenie na obežnej dráhe a stretnutie s ISS. NASA a Boeing nakoniec rozhodli o predčasnom návrate lode po 2 dňoch letu. Následne sa odskúšal úplný návrat do atmosféry, pristátie na pevnine a záchranné postupy, ktoré bolo potrebné otestovať pred prvým pilotovaným letom. Počas celého skúšobného letu sa sledoval aj systém podpory života.[6][7]

Spoločnosť Boeing 6. apríla 2020 oznámila, že nepilotovaný skúšobný let Orbital Flight Test zopakuje, aby dokončila všetky úlohy letových skúšok a vyhodnotila výkon druhej lode Starliner. NASA návrh Boeingu akceptovala, pričom druhý nepilotovaný skúšobný let Boeing Orbital Flight Test 2 bol predbežne naplánovaný na 30. júla 2021.[8] Napokon štartovala až nasledujúci rok, 19. mája 2022. Počas misie sa neobjavil nijaký zásadný problém. 21. mája sa loď úspešne spojila s ISS. V ten istý deň do lode vstúpila posádka a začala prekladať náklad, ktorý Starliner na stanicu priviezol. Potom sa loď od stanice odpojila a 26. mája v automatickom režime pristála na White Sands Missile Range Facility v Novom Mexiku.[9]

Pilotovaný skúšobný let k ISS, označovaný ako Boeing Crewed Flight Test, je predbežne naplánovaný na koniec rok 2024.[10] Podľa pôvodných plánov mal trvať 2 týždne alebo až 6 mesiacov. Na prvý pilotovaný letu Starlineru k ISS mali vyštartovať traja astronauti, Barry Wilmore, Nicole Mannová a Michael Fincke.[11][12][13][14] Napokon bola jeho posádka zmenšená na dvoch členov, ktorými budú Barry Wilmore a Sunita Williamsová. Loď mala vzlietnuť 7. mája 2024 vo veľmi raných hodinách, no odpočet sa prerušil kvôli poruche na ventile vypúšťania kyslíka na druhom stupni rakety Atlas V. Nový termín štartu zatiaľ nie je oficiálne potvrdený.[10]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Boeing [online]. boeing.mediaroom.com, [cit. 2018-08-03]. Dostupné online.
  2. Denise Chow, SPACE.com Staff Writer. New Boeing Spaceship Targets Commercial Missions [online]. space.com, June 25, 2010 04:10pm ET, [cit. 2018-08-03]. Dostupné online.
  3. http://www.boeing.com/assets/pdf/defense-space/space/ccts/docs/CCDev2%20Boeing%20CST-100%20Overview.pdf
  4. Boeing [online]. boeing.mediaroom.com, [cit. 2018-08-03]. Dostupné online.
  5. Boeing [online]. boeing.mediaroom.com, [cit. 2018-08-03]. Dostupné online.
  6. MAJER, Dušan. Starliner k ISS nedoletí – v neděli přistává [online]. kosmonautix.cz, 2019-12-20, [cit. 2019-12-21]. Dostupné online.
  7. TASR. Vesmírna loď Starliner sa v sobotu nespojí s ISS. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2019-12-20. Dostupné online [cit. 2019-12-21].
  8. MAJER, Dušan. Boeing rozhodl: Starliner si zopakuje misi OFT [online]. kosmonautix.cz, 2020-04-07, [cit. 2020-04-27]. Dostupné online.
  9. MAJER, Dušan. Starliner úspěšně zakončil bezpilotní testovací misi [online]. kosmonautix.cz, 2022-05-27, [cit. 2024-05-13]. Dostupné online. (česky)
  10. a b MAJER, Dušan. ŽIVĚ A ČESKY: Starliner poletí poprvé s lidmi [online]. kosmonautix.cz, 2024-05-06, [cit. 2024-05-13]. Dostupné online. (česky)
  11. MAJER, Dušan. Papírování odkládá první let Crew Dragonu [online]. kosmonautix.cz, 2018-10-04, [cit. 2018-10-06]. Dostupné online.
  12. Commercial crew demo missions manifested for Dragon 2 and CST-100 [online]. nasaspaceflight.com, [cit. 2018-08-03]. Dostupné online.
  13. Crewed Starliner test flight could slip to 2019 [online]. spacenews.com, 2017-09-27, [cit. 2018-08-03]. Dostupné online.
  14. BECKER, Joachim. CST-100 Boe-CFT [online]. spacefacts.de, [cit. 2018-08-04]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]