Preskočiť na obsah

Paleoindiáni

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Paleoindiáni ( z gréckeho palaios - starý ) boli najstarší obyvatelia SevernejJužnej Ameriky, o ktorých pobyte svedčia (sporné) doklady z obdobia 27 000 rokov pred Kr. Prišli asi zo Sibíri suchou nohou cez zamrznutú plochu Beringovej úžiny pri honbe za zverou. Pred 11 000 rokmi dosiahli južný okraj Južnej Ameriky. Ich prechod od kočovného a loveckého spôsobu života k poľnohospodárstvu spadá do obdobia okolo 8 000 pred Kr. – 5 000 pred Kr.

Paleoindiáni boli hlavne lovci a zberači. Ich odev bol vyrobený z kože zvierat. Mali stravu bohatú na bielkoviny, zrejme zásluhou konzumovania vyhynutej megafauny ( napr. mamutov ).

Najstaršie paleoindiánske archeologické lokality sú na Aljaške, Britskej Kolumbii, Alberte a v oblasti Old Crow Flats v Yukone.

Toto obdobie sa v archeológii označuje ako paleoindiánske obdobie. Po paleoindiánskom období nasleduje archaické obdobie.