Luís Montenegro

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Luís Montenegro
Luís Montenegro
Predseda vlády Portugalska
Momentálne v úrade
od 2. apríl 2024
PrezidentMarcelo Rebelo de Sousa
Predchodca António Costa
Predseda PSD
Momentálne v úrade
od 3. júl 2022
Predchodca Rui Rio
Líder opozície
V úrade
3. júl 2022 – 2. apríl 2024
Predchodca Rui Rio Pedro Nuno Santos Nástupca
Biografické údaje
Rodné menoLuís Filipe Montenegro Cardoso de Morais Esteves
Narodenie16. február 1973 (51 rokov)
Porto, Portugalsko
Politická stranaSociálnodemokratická strana (PSD)
(1991–)
Alma materKatolícka univerzita v Portugalsku
Profesiaprávnik
politik
Rodina
Manželka
Carla Montenegro (2000–)
Deti2
Odkazy
Luís Montenegro na psd.pt
Spolupracuj na CommonsLuís Montenegro
(multimediálne súbory)

Luís Filipe Montenegro Cardoso de Morais Esteves (* 16. február 1973, Porto, Portugalsko)[1] je portugalský politik a právnik, ktorý pôsobí od roku 2024 ako predseda vlády Portugalska. Je predsedom Sociálnodemokratickej strany (PSD) a vedie 24. ústavnú vládu.

Montenegro bol v rokoch 2002 až 2018 členom Zhromaždenia Republiky z Aveira a v rokoch 2011 až 2017 viedol parlamentnú frakciu svojej strany. Po porážke Ruia Ria vo voľbách na predsedu jeho strany v roku 2020 zvíťazil v roku 2022 nad Jorgem Moreirom da Silvom a stal sa prezidentom PSD.

Pod vedením Montenegra dosiahla PSD dohodu so stranou CDS-PP a pred portugalskými parlamentnými voľbami v roku 2024 vytvorila stredopravú Demokratickú alianciu. Najviac kresiel vo voľbách obsadila práve Demokratická aliancia s 80, dvomi viac ako Socialistická strana. Za predsedu vlády ho vymenoval prezident Marcelo Rebelo de Sousa, čím ho poveril vedením XXIV. ústavnej vlády, koaličnej menšinovej vlády.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Vzdelanie a komunálna politika[upraviť | upraviť zdroj]

Montenegro sa narodil v Porte a vyrastal v Espinho v okrese Aveiro.[2] Vyštudoval právnickú školu v Porte na Katolíckej univerzite v Portugalsku a stal sa právnikom, rovnako ako jeho otec a starý otec.[3][4] V rokoch 1994 až 1996 bol predsedom Sociálnodemokratickej mládeže v Espinho. V rokoch 1997 až 2001 pôsobil v mestskej rade a v roku 2005 kandidoval na starostu, pričom prehral s Josém Motom zo Socialistickej strany (PS) s rozdielom 38% ku 45%.[1][5]

Zhromaždenie Republiky[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2002 bol 29-ročný Montenegro zvolený do Zhromaždenia Republiky za Aveiro. V roku 2010 sa stal zástupcom lídra parlamentnej skupiny PSD Miguela Maceda a v júni 2011 po zvolení člena PSD Pedra Passosa Coelha za premiéra získal 86% hlasov na vedenie frakcie.[6]

Prvé roky Montenegrovho vedenia boli poznačené zásahom európskej trojky na riešenie finančnej krízy; v januári 2014 bol kritizovaný za výrok „život ľudí nie je o nič lepší, ale život krajiny je oveľa lepší“.[2] Z parlamentu odišiel vo februári 2018 po porážke Passosa Coelha a varoval, že PSD by sa nemala zmeniť na „skupinu priateľov nového lídra Ruia Ria“.[7]

Predseda PSD[upraviť | upraviť zdroj]

Montenegrov príhovor na 40. národnom kongrese PSD, 12. júla 2022

V januári 2020 bol Montenegro kandidátom vo voľbách na predsedu PSD, čím sa postavil Riovi. Počas kampane Rio napadol Montenegra za to, že je slobodomurárom.[8][9] V druhom kole vyhralo Rio so ziskom 53,2% hlasov.[10]

Rio odstúpil po slabom výkone PSD v portugalských parlamentných voľbách v roku 2022. Montenegro bol prvou osobou, ktorá sa prihlásila do volieb na vedenie strany,[11] v ktorých kandidoval proti bývalému ministrovi Jorgemu Moreirovi da Silvovi. Montenegro zvíťazil so 72,47% hlasov, čím porazil svojho súpera v každom okrese.[12]

Pod vedením Montenegra sa PSD v januári 2024 dohodla s CDS-PP na predvolebnom spojenectve, čím sa snažili zvýšiť svoje šance na víťazstvo v parlamentných voľbách v tom istom roku.[13] Najviac kresiel vo voľbách obsadila práve jeho Demokratická aliancia s 80 kreslami, dvomi viac ako PS.[14]

Prezident Marcelo Rebelo de Sousa 21. marca 2024 oficiálne vyzval Montenegra na zostavenie vlády. Potom bola prezidentovi 28. marca predstavená a schválená nová Montenegrova vláda.[15][16]

Predseda vlády Portugalska[upraviť | upraviť zdroj]

Montenegro prednáša svoj prvý prejav ako predseda vlády v paláci Ajuda 2. apríla 2024

Montenegro zložil prísahu ako predseda portugalskej XXIV. ústavnej vlády 2. apríla 2024 na slávnosti v Národnom paláci Ajuda v Lisabone.[17][18] Pred nástupom do úradu Montenegro prisľúbil, že bude vládnuť v menšinovej vláde namiesto vytvorenia koalície so vzostupujúcou pravicovo-populistickou stranou Chega, a odsúdil jej vodcu André Venturu ako "často xenofóbneho, rasistického, populistického a príliš demagogického".[19]

Politické postoje[upraviť | upraviť zdroj]

Ako líder svojej parlamentnej skupiny v období 2011 až 2015 obhajoval implementáciu prísneho programu úsporných ekonomických opatrení, ktorý vyjednalo Portugalsko výmenou za medzinárodnú finančnú pomoc.[20]

Pred parlamentými voľbami v roku 2024 Montenegro prisľúbil úplnú privatizáciu spoločnosti TAP Air Portugal.[21]

Osobný život[upraviť | upraviť zdroj]

Montenegro dostal v detstve prezívku Ervilha („hrášok“), pretože bol malý, okrúhly a zelenooký, zatiaľ čo najbližšia rodina ho poznala pod jeho stredným menom Filipe.[4] Venoval sa futbalu a plážovému volejbalu, v mladosti pracoval ako plavčík, neskôr sa dal na golf.[2] Vo futbale podporuje FC Porto a SC Espinho, tímy svojho rodiska a svojho bydliska.[22] Od mája 2022 je ženatý a má dve deti.[2]

Rôzne zdroje pochádzajúce z roku 2012, vrátane webových stránok na overenie faktov Polígrafo SAPO, Público, Expresso, Jornal de Negócios a Diário de Notícias tvrdia, že v roku 2008 bol Montenegro prijatý do Mozartovej lóže, slobodomurárskej lóže zloženej z politikov, podnikateľov a špiónov.[23][24][25][26][27] V roku 2019 Montenefro poprel, že je slobodomurárom.[28]

Kontroverzie[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2023 bola portugalskej prokuratúre zaslaná anonymná sťažnosť, v ktorej sa uvádzalo, že Montenegro získal daňové výhody udelené na obnovu starých budov napriek tomu, že v Espinho úplne zbúral starú budovu a na jej mieste postavil novú. Neskôr sa začalo trestné stíhanie.[29][30][31]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b Luís Montenegro, de rosto do Governo de Passos Coelho a candidato a líder do PSD [online]. Diário de Notícias, [cit. 2024-04-16]. Dostupné online. (po portugalsky)
  2. ↑ a b c d LUSA. Luís Montenegro, de tribuno nos tempos da “troika” a 19.º presidente do PSD [online]. PÚBLICO, 2022-05-28, [cit. 2024-04-17]. Dostupné online. (po portugalsky)
  3. ↑ ALVAREZ, Luciano. Luís Montenegro, deputado e pouco mais (com algumas polémicas à mistura) [online]. PÚBLICO, 2019-01-18, [cit. 2024-04-17]. Dostupné online. (po portugalsky)
  4. ↑ a b Luís Montenegro: Filipe na família, Ervilha na escola [online]. NOTÍCIAS magazine, 2019-01-22, [cit. 2024-04-17]. Dostupné online. (po portugalsky)
  5. ↑ Eleições Autárquicas [online]. www.eleicoes.mai.gov.pt, [cit. 2024-04-17]. Dostupné online.
  6. ↑ Luís Montenegro eleito líder da bancada do PSD com 86 por cento dos votos [online]. PÚBLICO, 2011-06-29, [cit. 2024-04-17]. Dostupné online. (po portugalsky)
  7. ↑ RENASCENÇA. Luís Montenegro sai do Parlamento e deixa avisos a Rio - Renascença [online]. Rádio Renascença, 2018-02-17, [cit. 2024-04-17]. Dostupné online. (po portugalsky)
  8. ↑ "Ninguém tem coragem para o dizer, mas eu digo-o": Rui Rio considera que a Maçonaria tenta "condicionar muitas coisas" no país [online]. SAPO, 30 November 2019, [cit. 2022-02-01]. Dostupné online. (Portuguese)
  9. ↑ Rui Rio reafirma que existe uma "teia maçónica" dentro do PSD [online]. TVI 24, 20 December 2019, [cit. 2022-02-01]. Dostupné online. (Portuguese)
  10. ↑ Resultados finais: Rui Rio venceu segunda volta com 53,2% dos votos, mais 2.071 do que os conseguidos por Montenegro [online]. 23 January 2020, [cit. 2022-02-01]. Dostupné online. (Portuguese)
  11. ↑ Luís Montenegro vai ser candidato à liderança do PSD. Público, 29 March 2022. Dostupné online [cit. 2022-03-29]. (Portuguese)
  12. ↑ Luís Montenegro é o novo líder do PSD e ganhou por 72,47%. Novo Semanário, 29 May 2022. Dostupné online [cit. 2022-05-29]. (Portuguese) Archivované 2022-10-10 na Wayback Machine
  13. ↑ SERGIO, Goncalves; CATARINA, Demony. https://www.reuters.com/world/europe/portugals-main-opposition-seals-pre-electoral-alliance-with-right-wing-party-cds-2024-01-05/ [online]. Reuters, 2024-01-05, [cit. 2024-05-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  14. ↑ Portuguese centre-right party claims narrow election win [online]. euronews, 2024-03-11, [cit. 2024-05-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  15. ↑ Portugal’s New Premier Picks Sarmento as Finance Minister. Bloomberg.com, 2024-03-28. Dostupné online [cit. 2024-05-03]. (po anglicky)
  16. ↑ NATASHA, Donn. Composition of Portugal’s minority government to be presented [online]. Portugal Resident, 2024-03-28, [cit. 2024-05-03]. [todayhttps://www.portugalresident.com/composition-of-portugals-minority-government-to-be-presented-today/ Dostupné online.] (po anglicky)
  17. ↑ Luís Montenegro apresenta Governo dia 28 de março e toma posse a 2 de abril [online]. CNN Portugal, [cit. 2024-05-03]. Dostupné online. (po portugalsky)
  18. ↑ Luís Montenegro apresenta Governo dia 28 de março e toma posse a 2 de abril - CNN Portugal [online]. web.archive.org, 2024-03-21, [cit. 2024-05-03]. Dostupné online. Archivované 2024-03-21 z originálu.
  19. ↑ KASSAM, Ashifa; CORRESPONDENT, Ashifa Kassam European community affairs. ‘It’s a really big threat’: Portuguese minorities on the rise of the far right. The Guardian, 2024-03-19. Dostupné online [cit. 2024-05-03]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  20. ↑ O homem que (quase) conseguiu: a amarga vitória de Luís Montenegro (por Sebastião Bugalho) [online]. Expresso, 2024-03-14, [cit. 2024-05-03]. Dostupné online. (po portugalsky)
  21. ↑ SERGIO, Goncalves; KHALIP, Andrei. Portugal's Social Democratic Party contender for PM wants full privatisation of airline TAP [online]. Reuters, 2023-12-05, [cit. 2024-05-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  22. ↑ A Nação da paixão [online]. www.record.pt, [cit. 2024-05-03]. Dostupné online. (po portugalsky)
  23. ↑ WHATSAPP-CHECK: Luís Montenegro pertenceu à poderosa loja maçónica Mozart? [online]. Poligrafo, [cit. 2024-05-03]. Dostupné online. (po portugalsky)
  24. ↑ DE SOUSA, Luís; BATALHA, João Paulo; COROADO, Susana. Mozart e os desafinados [online]. Publico, 2020-12-18, [cit. 2024-05-03]. Dostupné online. (po portugalsky)
  25. ↑ Luís Montenegro na lista dos jantares da Loja Mozart [online]. Expresso, 2012-01-05, [cit. 2024-05-03]. Dostupné online. (po portugalsky)
  26. ↑ Nove em cada dez deputados são liderados por maçons [online]. www.jornaldenegocios.pt, [cit. 2024-05-03]. Dostupné online. (po portugalsky)
  27. ↑ Líder parlamentar do CDS também é maçom [online]. Diário de Notícias, [cit. 2024-05-03]. Dostupné online. (po portugalsky)
  28. ↑ "Não sou maçon nem tenho nenhuma ligação à maçonaria" [online]. TSF Rádio Notícias, [cit. 2024-05-03]. Dostupné online. (po portugalsky)
  29. ↑ Procuradoria confirma inquérito à construção da casa de Luis Montenegro em Espinho [online]. Expresso, 2023-12-29, [cit. 2024-05-03]. Dostupné online. (po portugalsky)
  30. ↑ Ministério Público abre inquérito a negócio da casa de Montenegro [online]. Diário de Notícias, [cit. 2024-05-03]. Dostupné online. (po portugalsky)
  31. ↑ Montenegro afirma que casa em Espinho está dentro da lei e mostra-se disponível para entregar toda a documentação [online]. Expresso, 2023-12-30, [cit. 2024-05-03]. Dostupné online. (po portugalsky)

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Luís Montenegro na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Luís_Montenegro&oldid=7851079“