Eduard Gurk
| Eduard Gurk | |
 Eduard Gurk, autoportrét | |
| Narodenie | 17. november 1801 Viedeň |
|---|---|
| Úmrtie | 31. marec 1841 (39 rokov) Jeruzalem |
| Zamestnanie | maliar, medirytec, rytec |
| Alma mater | Akadémia výtvarných umení vo Viedni |
| Odkazy | |
| Commons |  Eduard Gurk |
Eduard Gurk (* 17. november 1801 – † 31. marec 1841) bol rakúsky krajinár a grafik, ktorý pracoval na habsburskom dvore za cisárov Františka I. a Ferdinanda I. Známy bol najmä ako akvarelista. Bol predstaviteľom biedermeieru.
Biografia[upraviť | upraviť zdroj]
Narodil sa vo Viedni. Jeho otec bol Joseph Ignaz Gurk (1773 – 1835), maliar, ktorý pôsobil ako vedúci umeleckej galérie a knižnice Mikuláša II., kniežaťa Esterházyho.[1] Sprevádzal svojich rodičov na ceste po severnej Európe, ktorá skončila v Anglicku, kde ho prvýkrát prilákala maľba akvarelom. Po návrate do Viedne v roku 1819 sa zapísal na Akadémiu výtvarných umení a svoju prvú výstavu usporiadal v roku 1822. V nasledujúcom roku vydal spolu s otcom knihu obsahujúcu 80 ručne rytých a kolorovaných pohľadov na viedenské pamiatky a stavby.[2]
To vzbudilo pozornosť na vysokých miestach a čoskoro ho začal sponzorovať Clemens von Metternich, ktorý mu našiel zamestnanie ako hlavný asistent dvorného maliara Johanna Baptista Hoechleho (1754 – 1832).[2] V tejto pozícii sprevádzal Jána Habsbursko-Lotrinského a korunného princa Ferdinanda na mnohých ich cestách a vytvoril album scén z Ferdinandovej korunovácie za uhorského kráľa v roku 1830.[1] O tri roky neskôr spolu s novým dvorným maliarom, synom Johanna Baptista, Johannom Nepomukom Hoechleom, spolupracovali na sérii akvarelov zobrazujúcich Ferdinandovu púť do Mariazellu.
V roku 1835 sa Ferdinand stal cisárom a Hoechle nečakane zomrel po tom, čo bol dvorným maliarom len dva roky, a tak ho nahradil Gurk. Opäť veľa z jeho práce zahŕňalo cestovanie s kráľovskou rodinou.[2]
V roku 1840 podnikol plavbu na Blízky východ s rakúskou flotilou na pozvanie kontradmirála Francesco Bandiera. Vylodil sa v Bejrúte a pokračoval po pobreží a zdokumentoval činy arcivojvodu Fridricha, ktorý bol nedávno vyznamenaný vojenským radom Márie Terézie. Keď však Gurk dorazil do Jeruzalema, už chorý z plavby, dostal brušný týfus a o tri dni neskôr zomrel.[1]
Vybrané maľby[upraviť | upraviť zdroj]
-
Císarska návšteva v Tepliciach, (1836) -
-
Gnadenkirche in Mariazell (1833) -
Roßau, Schmidgasse am 2. März 1830
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c Biographical notes @ Geschichte Landesmuseum NÖ.
- ↑ a b c Brief Biography @ Biographien (originally from the ÖBL)
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- Leo Andergassen, Eduard Gurk, der Griff nach der Krone (Siahanie po korune, katalóg výstavy) Verlag-Anst. Athesia, 2013 ISBN 88-8266-980-7
- Eduard a Joseph Gurk, Wien's Umgebungen (dotlač), Akad. Dr.- und Verlag-Anst. , 1988 ISBN 3-201-01423-0
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Eduard Gurk
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Eduard Gurk Park Archivované 2016-03-08 na Wayback Machine @ Wien.at
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Eduard Gurk na anglickej Wikipédii a Eduard Gurk na českej Wikipédii.