Timotej (biskup)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Svätý Timotej)
svätý
Timotej
biskup, mučeník, apoštol
Svätý Timotej, pravoslávna ikona
Svätý Timotej, pravoslávna ikona
Biografické údaje
Narodenieokolo 17
Lystra, Lykaónia
Úmrtieokolo 97
Efez
Uctievanie
Atribútykyjak, kameň[1] kniha, biskupské (plášť, barla, mitra)[2]
Patronátčrevné a tráviace ochorenia[2]
CirkevLatinská cirkev, Pravoslávna cirkev, Koptská cirkev, Luteranizmus
Sviatok22./24./26. január (spomienka)
Odkazy
Spolupracuj na CommonsTimotej
(multimediálne súbory na commons)

Svätý Timotej[p 1] (*1. storočie, Lystra, Lykaónia, Malá Ázia – † okolo 97, Efez) bol prvokresťanský biskup, žiak a blízky spolupracovník svätého apoštola Pavla.

V kresťanských cirkvách je uctievaný ako svätý a mučeník, vo východných cirkvách aj ako apoštol, pretože podľa tradície patril medzi 70 (resp. 72) Ježišových širších učeníkov. V Novom Zákone sa nachádzajú dva Pavlove listy adresované Timotejovi. Timotej sa stal biskupom v Efeze, tam údajne aj zomrel mučeníckou smrťou. Katolícka cirkev a luteráni si jeho pamiatku pripomínajú 26. januára (katolíci spolu so svätým Titom), niektoré cirkvi aj 24. januára, východné pravoslávne a orientálne cirkvi 22. januára a 4. januára v rámci slávenia soboru 70 (72) apoštolov. Býva uctievaný aj ako patrón proti črevným a zažívacím ochoreniam.[2][8]

V biblických epištolách je spomínaný sedemnásťkrát, šesťkrát v Skutkoch apoštolov a raz v Liste Hebrejom.[9] Listy Timotejovi ho predstavujú ako strážcu apoštolskej tradície proti kacírstvu a nemorálnosti.[10]

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Willem Drost, Timotej a Lojda, olej na plátne, 50. roky 17. storočia, dnes Ermitáž, Petrohrad

Svätý Timotej sa narodil v maloázijskej Lystre. Jeho matka Euniké (Eunika) bola Židovka, jeho otec bol Grék a pohan. V niektorých rukopisoch sa Timotejova matka nazýva vdovou. Táto definícia vzišla azda z niektorých latinských rukopisov, v ktorých sa používa slovo viduae („vdova“), a vznikla pravdepodobne v dôsledku chybného čítania.[7] Známa je aj Timotejova stará matka Lojda (Lois), v ktorej rovnako ako u Timotejovej matky „prebývala viera“ (2Tim 1,5), čo naznačuje, že ženy boli kresťanky. Ku kresťanstvu sa zrejme obrátili ešte pred Timotejom, pričom manželstvo s pohanom naznačuje rozchod Timotejovej matky so židovstvom.[7] Obe mali obrovský vplyv na Timotejovu výchovu v duchu viery.[11] V detstve nebol obrezaný.[12] Konvertoval zrejme počas prvej cesty apoštolov Pavla a Barnabáša do tejto oblasti (Sk 14,6-23).[7]

Počas svojej druhej misijnej cesty do Lystry sa Timotej vďaka svojej horlivosti stal pomocníkom apoštola Pavla a odišiel z rodného domu. Keďže „všetci vedeli“, že Timotej mal otca Gréka, prijal od Pavla obriezku, aby mohol ľahšie pôsobiť medzi Židmi (Sk 16,3).[12] „Timotejova obriezka sa ukázala ako symbolický akt, ktorý potvrdzuje Timotejovu príslušnosť k židovskému národu podľa pôvodu.“[7] Podľa niektorých názorov v tomto období prijal aj kňazské, resp. biskupské svätenie. Timotej následne apoštola Pavla sprevádzal na jeho cestách po gréckych krajinách, do Jeruzalema a zrejme i Ríma. Vo viacerých listoch apoštola Pavla býva spomínaný ako spoluodosielateľ (Solúnčanom, II. Korinťanom, Filipanom, Kolosanom, Filemónovi)[13]. Apoštola Pavla Timotej sprevádzal aj v období jeho väzenia.[11][12]

Po Pavlovej smrti sa podľa cirkevnej tradície vrátil do Efezu, kde pôsobil ako prvý biskup. Podľa Jána Damascénskeho bol svedkom Nanebovstúpenia Panny Márie. Podľa neskorších kresťanských správ (Acta S. Timothei zo 4. storočia)[8] bol Timotej zavraždený za vlády Nervu okolo roku 97 počas toho, ako sa pokúšal odvrátiť ľudí od pohanských osláv na počesť boha Dionýza/ bohyne Diany. Historické doklady však jeho mučenícku smrť nespomínajú.[8][11][13]

Pochovaný bol v Efeze, kde jeho telo zotrvalo až do roku 356, keď boli jeho pozostatky cisárom Konštantom II. prenesené do Konštantínopola, kde boli až do roku 1204 uchovávané v Chráme svätých Apoštolov. Po IV. križiackej výprave boli pravdepodobne prenesené na kresťanský Západ a dnes sa predpokladá, že sú uchované v talianskom meste Termoli.[11]

Vzťah k apoštolovi Paulovi[upraviť | upraviť zdroj]

Timotej bol najbližším učeníkom a spoločníkom apoštola Pavla počas jeho misií. Pavol Timoteja nazýva (1Sol 3,2; 2Kor 1,1; Flm 1) svojím bratom (ἀδελφός) a spolupracovníkom „v Kristovom evanjeliu“ (1 Sol 3,2; Rim 16,21). Okrem toho Pavol používa vo vzťahu k Timotejovi množstvo epitet: je pravým synom (γνήσιος) vo viere (1 Tim 1,2) či milovaným dieťaťom (τεκνον) verným v Pánovi (1Kor 4,17). Termín γνήσιος („pravý“) sa spravidla používal vo vzťahu k legitímnym deťom narodeným v manželstve. Vyjadruje preto postavenie Timoteja ako „právneho“ zástupcu apoštola Pavla. Synovský vzťah v židovskom a gréckom svete často vyjadrovalo vzťah medzi učiteľom a žiakom, pričom termín τεκνον („dieťa“) v Novom Zákone spravidla zdôrazňoval duchovnú kontinuitu.[7] Pavol prirovnáva Timoteja aj k dobrému vojakovi Krista (2 Tim 2,3-5). Zároveň Timoteja vyčleňuje z ostatných pomocníkov, ktorí „hľadajú svoje, a nie to, čo sa páči Ježišovi Kristovi“ (Flp 2,19-24).

Listy Timotejovi[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v článkoch: Prvý list Timotejovi a Druhý list Timotejovi

S istotou sú doložené od polovice 2. storočia, už koncom storočia však sú všeobecne nepochybne považované za kánonické.[14]

Od devätnásteho storočia však začalo byť Pavlovo autorstvo listov spochybňované a mnoho vedcov považuje epištoly Timotejovi za pseudo-pavlínske. Slovná zásoba a štýl pastoračných listov Titovi a Timotejovi sú totižto odlišné hlavných Pavlových listov. Chýbajú niektoré Pavlove obľúbené slovné zvraty a figúry. Situácie, ktoré popisujú zapadajú do toho, čo je známe z Pavlovho života z jeho iných listov a Skutkov apoštolov len obťažne. Polemika proti kacírom má tiež iný tón a štýl, v skutočnosti tak môže ísť skôr o reakciu na heretika Markióna. Celkovo sa obsah listov javí štýlovo kôr modernejší/vyvinutejší.[14][15]

Rozdiel v slovnej zásobe však podľa niektorých názorov môže vyplynúť z rôznych situácií, s ktorými sa Pavol stretol, alebo môže predstavovať zmenu jeho prístupu. Polemický posun mohol byť spôsobený tiež osobným charakterom listov adresovaných jednému vedúcemu a nie celému zhromaždeniu. Konzervatívnejší vedci sa preto domnievajú, že Pavol mohol zmeny urobiť sám. V každom prípade predstavuje 1. a 2. list Timotejovi dôležité zmeny v ranokresťanskej komunite smerom k cirkvi druhého a tretieho storočia. Órigenes a kapadócka škola používali Pavlove listy Timotejovi častejšie ako solúnska korešpondencia. Medzi patristickými komentármi k listom Timotejovi je pozoruhodný text od Theodóra z Mopsuestie.[15]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Timotej, biskup [online]. Životopisy svätých, [cit. 2020-02-16]. Dostupné online.
  2. a b c St. Timothy - Why is He the Patron of Stomach Issues? [online]. [Cit. 2020-02-16]. Dostupné online.
  3. KROVINA, Michal. Zvláštny úvod do Nového zákona. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 1971. S. 124.
  4. DOLINSKÝ, Juraj. Dejiny cirkvi: Kresťanský starovek. Trnava : Dobrá kniha pre Aloisianum – Teologický inštitút sv. Alojza Spoločnosti Ježišovej na Slovensku pri Trnavskej univerzite, 1996. ISBN 80-7141-114-0. S. 60.
  5. PILKO, Ján; ŽÁK, Martin. Osobnosť dušpastiera v prvých štyroch storočiach. Prešov : Prešovská univerzita, 2016. ISBN 978-80-555-1660-8. S. 36.
  6. DEMO, Martin. Predstavenie sviatku Nanebovzatia Panny Márie a Zosnutia presvätej Bohorodičky na hodinách náboženskej výchovy - katolíckej východného a západného obradu. Ružomberok : Katolícka univerzita, 2005. ISBN 80-8084-048-2. S. 33.
  7. a b c d e f g PETROV, A. E et al. TIMOFEJ. In: Pravoslavnaja enciklopedija. Tom. 68. Tejjar de Šarden – Tomskaja oblasť. Moskva : Cerkovo-naučnyj centr „Pravoslavnaja enciklopedija“, 2023. ISBN 978-5-89572-077-6. S. 183 – 196.
  8. a b c Timothy, St. In: The Oxford Dictionary of the Christian Church. Ed. Frank Leslie Cross, Elizabeth A. Livingstone. 3rd. ed. Oxford : Oxford University Press, 1997. ISBN 019211655X, 9780192116550. S. 1623.
  9. TREVIJANO, R. TIMOTHY, disciple of Paul. In: Encyclopedia of Ancient Christianity. Downers Grove : InterVarsity Press, 2014. ISBN 978-0-8308-9717-9. S. 3:793.
  10. Timothy. In: CANER, Daniel F. The Cambridge Dictionary of Christianity. Ed. Daniel Patte. Cambridge : Cambridge University Press, 2010. ISBN 978-0-521-52785-9, 978-0-521-82096-7. S. 1238.
  11. a b c d ONDRUŠ, Rajmund. Blízky Bohu i ľuďom. Bratislava : Tatran, 1991. ISBN 80-222-0277-0. S. 52 – 54.
  12. a b c Timoteus. In: NOVOTNÝ, Adolf. Biblický slovník. 2. vyd. Praha : Kalich, 1956. S. 1100.
  13. a b TIMOTHY, ST. In: New Catholic Encyclopedia. 2nd Ed. Zväzok 14. Thi – Zwi. Washington; Detroit et al. : The Catholic University of America; Gale, 2003. ISBN 0-7876-4018-2. S. 86.
  14. a b Timoteovi, epišt. In: NOVOTNÝ, Adolf. Biblický slovník. 2. vyd. Praha : Kalich, 1956. S. 1097 – 1099.
  15. a b Timothy (first century). In: The Encyclopedia of Early Christianity. Ed. Everett Ferguson, Michael P. McHugh, Frederick W. Norris. 2nd Edition New York : Routledge, 1999. ISBN 0-8153-3319-6, 978-0-8153-3319-7. S. 1131 – 1132.

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Iné mená: Timotej z Lystry[3], Timotej z Efezu[4], Timotej Efezský[5][6]; starogr. Τιμόθεος[7]Timotheos; lat. Timotheus[7]

Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]