Kónstantinos Manasses
| Kónstantinos Manasses | |
| spisovateľ, historik, diplomat | |
 Prvá miniatúra z bulharského prekladu kroniky Chroniké synopsis zobrazuje autora (vpravo) vedľa cára Ivana Alexandra a Ježiša Krista, 14. storočie, Vatikánsky rukopis | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Narodenie | okolo 1115/1130 |
| Konštantínopol | |
| Úmrtie | 1187 |
| Nafpaktos | |
| Národnosť | grécka |
| Dielo | |
| Žánre | kronika |
| Témy | dejiny sveta a Byzantskej ríše |
| Významné práce | kronika Chroniké synopsis, Aristandros a Kallithea, Hodoiporikon |
| Odkazy | |
 | Kónstantinos Manasses (multimediálne súbory na commons) |
Kónstantinos Manasses[p 1] alebo Konštantín Manasses (*okolo 1115[2]/1130[3], Konštantínopol – † asi 1187[2], Nafpaktos) bol byzantský spisovateľ, historik a diplomat. Svoj život prežil na dvore byzantského cisára Manuela I. Ku koncu života bol ustanovený metropolitom v Nafpakte (na kresťanskom Západe neskôr známe ako Lepanto).[4]
Napísal veršovanú kroniku zachytávajúcu dejiny sveta od jeho stvorenia po koniec vlády byzantského cisára Nikefora III.[2]
Dielo[upraviť | upraviť zdroj]
- Hodoiporikon
Cestopis opisujúci autorovo putovanie do Jeruzalema v roku 1160 v rámci cisárskej diplomatickej misie. Obsahuje viacero zážitkov a komentárov.[4]
Ľúbostný veršovaný román založený na antickej predlohe, zachoval sa len v zlomkoch. Písaný je päťnásťslabičným jambom, t. j. veršom ľudovej poézie.[1][4]
- Chroniké synopsis[3]
Svetová kronika popisujúca historické udalosti do nástupu Komnénovcov na byzantský trón v roku 1081. Dielo je napísané veršovanou formou, skladá sa z 6733 päťnásťslabičných jambových veršov a vyznačuje sa najmä vysoko umeleckým rétorickým štýlom. Kronika vznikla na popud švagrinej Manuela I., princeznej Ireny. Dielo je pomerne hodnoverné, favorizuje ale byzantskú dvorskú aristokraciu (odsudzuje meštiansky orientovaného Nikefora III.) a nachádza sa v ňom aj niekoľko zidealizovaných pasáží (Zóé a Michal IV.). Dielo sa tešilo veľkej obľube a vyšla i jeho prozaická verzia, a neskôr aj pokračovanie. V 14. storočí bolo dielo v Bulharsku preložené do slovanského jazyka a doplnené o miestne dejiny.[1][4][3]
- popisy umeleckých diel (ekfraseisy)[4]
- oslavné reči (panegyriky)[4]
Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d DOSTÁLOVÁ, Růžena. Byzantská vzdělanost. Praha : Vyšehrad, 1990. ISBN 80-7021-034-6. S. 72, 209, 211, 236.
- ↑ a b c Konstantinos Manassés. In: Encyclopaedia Beliana. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied. [Cit. 2024-05-31]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3, 978-80-970350-3-7. S. 265 – 266.
- ↑ a b c MANASSES, CONSTANTINE. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. ISBN 0-19-504652-8. S. 1280.
- ↑ a b c d e f g Manasses, Konstantinos. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 298.